Rienk son nom un poème,
Sous son ciel bleu mi oubli toute bones problèmes.
Son sang na toute koulèr,
Son kèr lé réservé rienk pou sak i ve vraiment son l'amour.
Moin la écoute son fonn keur,
Et son larme la enrale a moin dann un romance pou toujours.
Mi crak su son bann courbes,
Kan soleil i bril comme kan son zalisée i caresse mon corps.
Lé dan son bras kmi ve fini mon vi,
Lé su son vent' ke moin va trouve la mort.
Rienk son nom un poésie,
Bon dieu le poèt' ke la fé ali.
Kan moin lé là-bas mon keur i pince, mon keur i cri,
Alors mi ferme fort mon zyeux et mi rêve mon péï.
Maloya son cosé, kréol son misik,
Réyoné son nature, naturel, otentik